Aké sú vaše chute a aké sú chute vašich detí? Sú podobné? Boli ste ako dieťa vyberavý jedák? Je vaše dieťa vyberavý jedák?
picky eating – vyberavé jedenie
food neophobia – neofóbia je strach z nových vecí, neofóbia zo vzťahu k jedlu – strach ochutnať nové potraviny (dovtedy nejedené, neochutnané) (viac napr. vo wiki); zaujalo ma, že z evolučného hľadiska mohla byť táto fóbia výhodou – ak človek neochutnal neznámu potravinu, neotrávil sa :)
selective eating disorder – avoidant/restrictive food intake disorder – odmietanie určitej potraviny, alebo skupiny potravín; zvyčajne sa u detí chápe/zamieňa za vyberavé jedenie, u niektorých ľudí však pretrváva aj do dospelého veku (viac napr. vo wiki); nižšie v článku je porovnávacia tabuľka správania vyberavých jedákov a ľudí so slective eating disorder pri jedle
Chcem sa v tomto článku trochu venovať vyberavým jedákom a tiež sa zamyslieť, čo my rodičia môžeme v tomto smere ovplyvniť. Sú to len moje názory, osobná skúsenosť, prípadne sú v článku odkazy na niektoré články s ktorými som sa stotožnila a skadiaľ čerpám informácie. Nemusíte so mnou súhlasiť a tiež si rada vypočujem aj vaše skúsenosti, názory, rady… len aby to moje malé konečne jedlo „poriadne“ :)
V dnešnej dobe je toľko stravovacích smerov, toľko všakovakých diét, že niekedy mám pocit, že sa jedlo mení na náboženstvo. Sem tam sa zabúda na slobodnú vôľu človeka možnosť vybrať si, čo mu vyhovuje a chutí. Celkom tak ako sa neznášajú náboženské skupiny, neznášajú sa i stravovacie skupiny a jedna druhú presviedčajú, prečo je ten ich zvolený smer ten najsprávnejší. Nechápu, prečo tí druhí nechápu. Na každej strane podpora tisícov odborných i neodborných štúdií… Samozrejme preháňam, nie vždy to je tak, je nás veľa tolerantných :)
Prečo som začala hľadať informácie o vyberavých jedákoch? Ako rodičia máme snahu stravovať deti čo najzdravšie. (Ha, podľa ktorého stravovacieho smeru je to najzravšie?) No asi každé dieťa má obdobie, že odmieta nové jedlá, odmieta nejaké skupinky potravín, napríklad mäso alebo zeleninu alebo oboje, zato sladkosti by zjedlo hocikedy…
Keď bola G. ešte bábätko a začínali sme jej zavádzať príkrmy, jej lekár povedal: „Jangové ženy neľúbia mrkvu, ona vám ju asi jesť nebude.“ Mne sa prístup trochu šmrncnutý čínskou medicínou vždy pozdával, aj keď samozrejme tak do hĺbky to naštudované nemám :) Bola refluxné dieťa, takže som jej chcela dávať naozaj len jedlá, z ktorých už konečne grckať nebude a vydržia jej v brušku. Ďalšia rada doktora: „Dieťaťu do dvoch rokov, vôbec monotónna strava nevadí, aj keby ráno, na obed, večer, stále jedlo to isté. Dávajte mu to, čo mu chutí.“
Prišlo ukážkové obdobie od 2 do 3 rokov, keď jedla takmer všetko. Mlieko pila len do dvoch rokov, potom ho uz odmietala. Nemala rada mixované jedlo. Surové zeleniny okrem cherry paradajok nechcela. Myslím, že to súviselo s vývojom zúbkov, nemala rada, že sú zeleniny tvrdé a musí veľa žuť. Sladké jedlá – palacinky, lievance, pirohy, koláče, žemlovka, ryžový nákyp – to u nás ľúbi hlavne tatuško, my dve mu to rady spolu pripravujeme, ale na chuť nám to až tak nejde :)
Po nástupe do škôlky sa postupne jej jedenie pokazilo. Najprv vylúčila mrkvu, postupne vsetky zeleniny. Myslela som si, že to bolo vypozorované od niektorých detí. Potom prišli opakované „soplíkové“ choroby. Jedenie vždy počas chorôb bolo katastrofálne. To asi pozná každá mama. Keď choroba pominie, dieťa postupne začne znovu jesť a všetko doženie. Počas chorôb sme jej vždy vylúčili mliečne veci – jogurty, syry.
Celé prázdniny júl, august po prvom roku v škôlke bola doma, bez chorôb. Kolektív? Imunita? Slniečko? Strava?
Druhý rok v škôlke: V zime päť krát opakované zápaly pľúc – prichádzali ticho, z nenadania, bez teplôt. Celý čas sme vylúčili mliečne veci a v dôsledku všetkých prekonaných chorôb prišlo veľké nechutenstvo a zvýšila sa precitlivelosť na vône. G. skončila na pár jedlách – zeleniny zúrivo vyhádzala na stôl: „Fuj, toto si mi sem prečo dala“, polievka jej „smrdela“ a odmietla ju jesť, mohli tam byť vyvarené iba zemiaky a mrkva. Ovocie iba sem tam ošúpané a nakrájané jabĺčko, ostatné odmietala. Čokoládu ak by sme jej dali, zjedla by aj kilo :)
G. má od narodenia veľmi citlivý čuch i sluch.
Čo zvyknú robiť rodičia vyberavých jedákov:
- Ponúkajú, vysvetľujú, ako treba vitamíny, že to či ono je zdravé.
- Kamufláž – napr. rozmixovanie zeleniny, pridanie najemno nastrúhanej zleniny do jedla, pridanie prelisovanej cibule či cesnaku, ktoré sú „neviditeľné“ do jedla…
- Ponúkajú odmeny: Ak zješ toto, dostaneš maškrtu, dostaneš hračku, pôjdeme na výlet…
- Čo dieťa nezje na obed, predložia mu na večeru.
- Nechajú dieťa vyhladovať – veď si samé vypýta, ak bude hladné.
- …?
Ja som sa snažila sprvu variť pestro, ponúkať. Snažila som sa na desiatu ponúkať ovocné taniere – rôzne obrázky, tváre a pod. z naukladaného nakrájaného ovocia – niekedy to zabralo, niekedy nie. Postupne som však rezignovala a varila som jej naozaj iba to, čo ľúbila. Snažili sme sa čo najviac jedávať spoločne, my s mužom sme hodne šalátoví, zeleninoví, často robím v zimnom období všelijaké pečené zeleniny, vždy je na stole veľká miska šalátu a G. má možnosť nabrať si sama na tanier, do mištičky. Nuž, zeleniny ešte stále ani neochutná. Vypozorovala som, že ju odráza jedlo, kde je zamiešaných viac potravín.
Prečo som na našu vyberavú jedáčku do jedla netlačila a nikdy tlačiť nebudem?
Bola som vždy vyberavý jedák. (Môj rok narodenia je 76.) V detstve 70% mojej stravy tvorilo mlieko a rožtek/chlebík. Dokonca som ľúbila aj teplé mlieko v škôlke a aj kožku na mlieku alebo kakave. Ibaže moja obľuba rožtekov a chlebíka nie je výhra, veľmi ľahko a veľa sa z nich priberá :) Neľúbila som mäso, jedávala som iba prílohy a napríklad v škôlke som tajne hádzala mäso pod stôl. Až si ma raz pani upratovačka vystriehla. A to bola v tom čase moja maminka kuchárkou v škôlke, tak by som mohla uvarenej strave dôverovať. Nepáčilo sa mi, ak na mäso naliali šťavu alebo omáčku a ja som si ho nemohla prezrieť, či je bez žiliek. Potom som ho nejedla, resp. som omáčku oškriabala, poprezerala zo všetkých strán a možno niekedy ochutnala a väčšinou aj tak nie. Tak isto rezeň, čo väčšina detí ľúbi a bez problémov zje, som najskôr olúpala a zjedla obal. Niekedy som možno i kúsok mäska, ale nie vždy. Protivilo sa mi mäso s kosťami.
Jedla som aj ovocie a zeleniny, no až do dospelosti som niektoré vobec neochutnala, napríklad cvikľu a hríby (oj ako krásne voňajú pečené bedle). Bariéra sa prelomila na vysokoškolskom internáte, keď v jedálni mávali stále vyprážané šampiňóny (tá vôňa!) a tak som si ich raz konečne vybrala a kúsok uždibla a zistila som, že to dokážem zjesť. Tak isto tam robievali zeleninové taniere, kde bola surová nakrájaná cvikľa a tá mi tiež zachutila, viac ako klasický šalát z varenej cvikle. Dôvod prečo som ich neochutnala skôr vám neviem vysvetliť, jednoducho som sa vždy vzpierala, ak by mi ich ponúkli, nedokázala som ani ochutnať. Reďkovu a šalátovú uhorku som tiež nejedla až do dospelosti, pretože ak som zjedla čo i len kúsok, tak sa mi ešte do večera po nich rihalo (prepáčte za výraz, musím to tu ale zmieniť).
Dodnes nejem ryby a morské potvorky, plody mora, pretože ich vôňa je pre mňa prisilná a napína ma z nej. Mozno rybaciu pomazanku. A potom mámvam jeden-dva dni pocit, že mi pokožka páchne rybou. Podarilo sa mi to ovládnuť aspoň do tej miery, že dokážem pripraviť rybacie jedlá alebo morské plody pre moju rodinku, ale bez ochutnania. Podobne som na tom s divinou, dokážem uvariť, ale nie zjesť alebo ochutnať, jej vôňa za surova i varena je pre mňa prisilná. Podobne vnútornosti. Hydina vcelku (mäso s kosťami) – trochu ma napína, keď sa ho mám dotýkať a spracovať ho.
Ak si mám vybrať chute, preferujem slanú, kyslú, horkú. Sladké jedlá mi nechýbajú.
Našťastie som mala tolerantných rodičov, nikdy ma nezahriakli a nenútili do jedla, nikdy ma nenechali sedieť pri stole, kým nezjem, nikdy som nezjedený obed nedostala na večeru. Moji rodičia i sestra mali radi mäsko, radi vlastne z každého rožka troška. Už na strednej škole som bola na internáte, takže ma nik veľmi nekontroloval a nenútil do jedla, ktoré by som nechcela.
Ak vás zaujala téma vyberavého jedáctva, lebo vaše deti alebo vy vylučujete niektoré potraviny, požičala som si nasledujúcu tabuľku: (po kliknutí na ňu sa zväčší)
Ľudia môžu jedlá vylučovať na základe vôní, chutí, štruktúry jedla. Mám to odskúšané :) A komentovanie a prinucovacie metódy okolia väčšinou situáciu nevyriešia, naopak, zaťaté povahy budú ešte viacej zaťaté. Ba dokonca si môžu smerom do budúcnosti vybudovať odpor k spoločnému jedeniu alebo strach zo spoločného jedenia. Nemala som rada, ak kolegovia komentovali, že každý deň jem ten istý zeleninový tanier a nedám si menučko. Našťastie som mala spriaznenú dušu, ktorá sa stravovala podobne zelninovo, na čo niektorí žartom poznamenali, že budeme zase chrumkať zeleninky ako zajačiky… a priznám sa, že trochu ma to spomaľovalo v jedení, dávala som si pozor, aby som nechrumkala príliš hlasno :) Niekedy zle mienené poznámky môžu viesť až tomu, že ľudia nedokážu jedlo prehĺtať.
Koľko ľudí toľko chutí. Je mnoho ľudí, ktorí sa pre určitý spôsob stravovania rozhodnú z etických dôvodov – nejedia nič, čo pochádza zo živých tvorov. Ale rovnako sú na svete aj ľudia, ktorý mäso nejedia, lebo im nechutí a nedokážu ho dať do úst z čisto fyzických dôvodov – lebo by ich napínalo. A sú ľudia, ktorých napínajú určité zeleniny – ako kapusta, kel, karfiol, veľa ovocí vie vyvolať alergickú reakciu…
Vyberiem niektoré rady pre jedákov typu Selective Eating dizorder, z rovnakej stránky, ja osobne verím, že tolerantný prístup k vyberavému jedákovi sa vyplatí:
- Aj keď som vyberavý jedák, prosím rešpektujte to, nie som rozmaznaný. Vyberám si jedlá, ktoré dokážem zjesť. Prosím nekomentujte čo jem. Ani ja nekomentujem, čo jete vy. Prosím, nevnucujte mi to, čo jete vy.
- Ponúkať mi jedlo 10-20-30 krát je zbytočné. Ak je to jedlo, ktoré dokážem zjesť, vyberiem si ho hneď. Ak je to jedlo, ktoré nedokážem zjesť, nevyberiem si ho ani na tridsiate ponúknutie.
- Som citlivý na vône a chute. Vône a chute ma dokážu vystrašiť, odradiť, môže ma z toho napínať alebo sa mi z toho bude rihať. Nechcem ochutnávať alebo sa dotýkať voľačoho čo mi je nepríjemné. Nechajte ma rozhodnúť o tom, kedy som na to pripravený.
- Nie je to OK uplácať ma dezertom za to, že zjem zeleniny. Ak mi chcete dopriať dezert, nechajte ma rozhodnúť, kedy ho zjem – či počas jedla, pred jedlom alebo po jedle. Obyčajne ak môžem jedlo začať niečím obľúbeným, dokážem sa uvoľniť a pokračovať v jedle bez stresu.
- Nezahanbujte ma za to čo jem. Nechcem byť v centre pozornosti. Zväčšuje to môj stres, znižuje ochotu pokračovať v jedle.
- Neupozorňujte ma, že jem dookola to isté, som si toho vedomý. Možno ma to raz omrzí, ja viem, ale nateraz je toto to jediné jedlo, ktoré dokážem zjesť.
- Neväznite ma prosím pri stole, nenaliehajte, aby som si aspoň odhryzol z jedla, ktoré nedokážem zjesť.
- Prosím neberte mi jedlo, ktoré dokážem zjesť v snahe zameniť ho za iné. Radšej budem hladný, ako by som skonzumoval jedlo, ktoré nedokážem zjesť. Ak sa mám zúčastniť sopločného jedenia, zabezpečte prosím, aby bolo na stole aspoň jedno jedlo, ktoré dokážem zjesť.
