Eduard Petiška je český spisovateľ, ktorý napísal veľa detských kníh, spomeniem Jak krtek ke kalhotkám přišel alebo Krtek a autíčko a už ste v obraze :) Knihy o krtečkovi ilustroval Zdeněk Miler. V našej domácej knižnici máme Rozprávkovú babičku a Rozprávkového deduška. Hoci sú to rozprávky staršieho dáta vychádzajú pre svoju obľubu u detí znova a znova v ďalších vydaniach.
V knižke Rozprávková babička sú hlavnými postavami rozprávok dievčatká, asi z toho dôvodu by som ju skôr dievčatkám odporúčala. Sú to príbehy o sníčkoch, pyšných ale aj dobrosrdečných alebo nebojácnych dievčatkách. K rozprávkovej babičke sa naša G. rada vracia. Nejedno dievčatko sa v nich nájde.
Rozprávkový deduško je dobrá voľba pre chlapcov i dievčatá, príbehmi sprevádzajú deduško, Martinko a Elenka. Všetko sú to veselé príbehy s nenásilným poučením, so štipkou vtipu i tajomstva, tak ako to v správnom rozprávkovom príbehu má byť. Deduško zostal na chvíľu v kôpke kníh zahrabaný, aj to je dôvod aby som porozmýšľala o inom uložení knižiek, aby sa častejšie prestriedali pri čítaní všetky. V deduškovi sú príbehy o zvieratkách z nášho okolia, zvedavých vrabcoch, zajkoch, líškach, kačičkách.
Okrem týchto knižiek sú určite zaujímavé jeho knižky pre väčšie deti Príbehy tisíc a jednej noci, Staré grécke báje a povesti (čaká sa na dotlač v slovenčine, v češtine sú k dispozícii), Neviditeľná Zuzanka ( v češtine, o dievčatku, ktoré si vymyslelo kamaráta), Olin a lišky (v češtine, o chlapcovi, čo sa na prázdninách skamarátil s líškami). Určite aspoň prvé dve pridávam do môjho knižného listu želaní :) Našu veľmi bavia staroveké báje – pozerali sme spolu film Súboj titánov, má rada príbeh o Minotaurovi, ktorý sme si rozprávali pri labyrintoch z červenomodrých tyčí… Požičali sme si teda od našej starkej knižku bájí, možno ich poznáte z vášho detstva, no sú to ešte dosť náročné texty, pri čítaní som ich skracovala a zjednodušovala. Egyptské božstvá zvládnuť a zapamätať si všetky mená je zložité i pre dospeláka, ktorý sa tým pravidelne nezapodieva :) Známejšie sú pre nás grécke báje a povesti.
Mňa v detsve očarili filmy Malá morská víla – česká verzia z roku 1976 režírovaná Karlom Kachyňom i Súboj titánov z roku 1981 v réžii Desmonda Davisa. Sú o neskutočnom, snovo krásne podané. Pre dievčatká v období princeznovskom ako stvorené. I preto som ich aj našej malej ponúkla a páčia sa jej. Keď sme začali čítavať dlhé rozprávky tak okolo 3 – 3,5 roka, po čase naša G. vyhlásila, že všetky rozprávky o princeznách sa na seba podobajú. Princezná má macochu, niekto jej ublíži, princ jej pomôže a je veľká svadba a žili až kým nepomreli. Aj preto som jej postupne ponúkla takéto zložitejšie príbehy, kde je osnova deja približne rovnaká, ale vizuálny vnem hlbší. Princezné a víly nemusia byť len ružovo gýčové.
My sa tieto príbehy i hráme – malá mala akurát kiahne, a uz sme doma boli vyvretí viac ako týždeň, tak silný film o boji s titánmi prišiel vhod :) Asi spoznáte Medúzu s hadími vlasmi – len sa jej prosím nepozerajte do očí.
Pre seba som kúpila knižku s ilustráciami Kataríny Vavrovej, mojej obľúbenej slovenskej maliarky, Dafnis a Chloe (my sme ešte stihli kúpiť, no vo väčšine obchodov je už vypredaná) a našej malej sa obrázky z nej zapáčili hneď ako poštou prišla. Nepoznala som príbeh, myslela som, že bude trochu pikantný, no pustili sme sa do čítania. Je to príbeh o priateľstve Dafnisa a Chloe. Oboch ich našli pastieri a vychovali ako svojich. Obrazy Kataríny Vavrovej dotvárajú správnu snovú atmosféru.
