Pre milovníkov žitia

Smrť

sokol 028

Rugevit, tvorca a predajca šperkov na sashe.sk, vyhlásil približne pred troma týždňami súťaž, aby ľudia skopírovali jeho šperk a stvorili čosi podobné, nositeľné na tele, kabáte, kabelke… Nuž, ja sa najradšej vyjadrujem cez šatky.

Rozprávať v našej spoločnosti o smrti je tabu. Keď je smrť blízkych náhla a nečakaná, je to šok. Ako Aneta Langerova spieva „Průvan sfouk a život nešel…“ Keď je váš blízky dlhodobo chorý, zdanlivo sa s jeho smrťou zmierite ľahšie, je to pre neho vyslobodenie, už ho nič nebolí, konečne netrpí. Šok prichádza o pár dní, keď pochopíme konečnosť situácie.

Rugevitov šperk je pre mňa objatie. Je pre mňa pochopenie, že taký je život. Farbou smútku je u nás čierna, Rugevitov šperk má žiarivé farby, posilňuje, vyslobodzuje, dáva krídla. Keď sa inšpirujeme, máme v sebe vlastný príbeh, vlastné prežívanie, vlastný pohľad na svet. Tento žurnál venujem mojim rodičom, mama odišla pred 5 rokmi, otec pred mesiacom. Rugevitov šperk mi pripomenul, ako k nám chodil mladý sokol po maminej smrti na okno a na balkón. Vonku sa všetko začína zelenať ako svetlo, čo preniká cez vitrážové okná v Rugevitovej katedrále.Vykvitol mi kvet, mám ho už dobrých desať rokov a nikdy nechcel kvitnúť, až túto jar…

IMG_9422

Našuchorená guľôčka peria
za oknom,
uplakané sokolie mláďa
Dotýkam sa prstom skla
Oddelený dotyk zatiaľ
zvláda

Ďobni
Prosím
Daj mi znamenie,
ak vrátila sa v tebe
mama
Odišla navždy. Večer.
A ty tu pištíš zrána

Celú noc pršalo a hrmelo
i ty máš ešte mokré pierka
Nebo je stále studené a biele, bez slnka
Slzy nechodia

Pozorujeme sa,
všetko nedopovedané
vkladám do tvojich tmavých očí
Zaleť za ňou, kdekoľvek ju pohľadaj

Prichádzaš znova,
rozoznávam tvoje mladé pišťanie
Tajne sa priblížim k oknu –
našlo si raj.
Ochromujúca skúsenosť.
Pazúry trhajú netopiera, nenásytný
zobák nenechá ani kúsoček krídelka blanky
Ty nie si posol mojej mamky!

***

Včera sme sa vyľakali
Ty mňa a ja teba, navzájom
V čierny večer
prišlo si na balkón spať
Čierne šaty, z ktorých sa márne pokúšam vyprať smútok
sa trepocú zavesené na šnúre
Plesneš im na pozdrav krídlami

Zrazu prázdno,
zabudnuté a rozviate hnedasté pierka
Nechávaš tu stopy
Neprinášaš znamenia

IMG_9424

 

Mohlo by sa vám tiež páčiť...