Nedávno som v telke zahliadla reportáž o tom, ako slovenské deti nevedia čo nám ktoré zviera dáva. V pamäti mi utkvela iba ich mylná predstava o bryndzi, ani jeden z opýtaných vo veku okolo 10 rokov nevedel, že bryndza je z ovčieho mlieka. Ani ja našu maláčku necepujem nad knihami otázkami typu „čo nám dáva kravička“, „čo nám dáva sliepočka“… Nuž som položila pár kontrolných otázok, a máme na čom pracovať.
Momentálne má „senzitívne obdobie“ na medový chlebík, med kupujeme u včelára u nás za dedinou. Tam sme videli úle i dielničku, kde zrovna dávkovali med do pohárikov, no akosi sa mi samej žiadalo viac informácií. Včelári ma odjakživa fascinovali, že sa neoháňajú a včiel neboja. Keď som bola vo veku mojej maláčky, chovala včely i moja babička, no pamätám si len úle na konci záhrady, nikdy som nevidela babičku med stáčať.
Tak teda poďho na youtube, a tam som našla roztomilého malého včelára Jakuba:
Jeho vyčerpávajúci výklad a od maláčky niekoľkokrát opakovane vyžiadané pozeranie videa s chlapcom včelárom mi vnukli myšlienku na vyrobenie úľa. Naša výbava na všelársku hru:
Úľ s rámčekami so včelami, nevestovský závoj využiteľný ako kukla, kefka na ometanie včiel z rámikov, dymovač – rozprašovač. Ešte som pridala i umelý príborový nožík ako rozperák na posúvanie rámikov.
Nástavček s rámikmi:
Rámiky s kopami včiel:
Viem si to všetko predstaviť i krajšie farebnejšie prevedené, no väčšinou konám rýchlo, zapájam malú, vyrábame hračky za horúca z toho, čo je poruke…
