Naša maláčka začala chodiť do škôly, nuž som jej chcela pripraviť prekvapko. Aby lepšie chapala čas, aby ten prechod z mamkinho náručia do náručia tety učiteľky lepšie zvládla a vedela, kedy po ňu maminka či tatuško prídu. Každá mamina, čo brúzda po nete a hľadá hry pre svoje detváky, nájde milión inšpirácií, mňa oslovilo takéto meranie času.
Takto vyzeral môj smelý plán:
1. Odmeriame si akú najväčšiu krabicu doma máme:
2. Dva krát meraj a raz rež, krabicu sme oblepili, zohla som ju dvojmo, aby výstuž bola pevnejšia:
3. Namaľujeme si hodvábne dni:
4. Kým hodváb schne, (po zaschnutí vyžehílme, preperieme, vyžehlíme), nastriháme vrecká a zašijeme vrchnú časť:
5. Podšijeme hodváb bielym plátnom, lebo na bielej vyznejú farby krajšie:
Už sa nám to črtá, ako to bude vyzerať!
6. Prišijeme nášivky dní na vrecká, prišijeme suché zipsy (hneď sa dozviete na čo tam sú), prišijeme vrecká o „telo“ kalendára:
7. Našijeme druhú časť suchého zipsu na ukazovaciu včeličku – v ktorom riadku s vreckami je zapnutá, ten ďeň aktuálne máme :
8. Nachystáme si kartičky – mesiace roku, fázy mesiaca, ikony pre počasie, aktivity, ktoré dieťa opakovane robieva a zalaminujeme ich (táto fáza hromadenia a orezávania fotiek bola časovo najnáročnejšia):
8. Zavesíme, vysvetlíme, používame:
Ono to nie je len o kalendári… napríklad sme dva dni už sledovali vonku mesiac (svieti skoro, keď sme poobede vonku, ale dá sa aj pred zaspávaním) a podľa toho sme nastavili. Počasie je tiež na sledovaní, videla som aj taký kalendár, kde s tým súviselo ďalšie vrecko – „čo si dnes oblečieme von“. Dieťa si môže kartičky vkladať samo alebo spolu s vami sa môžete rozpávať o tom, čo robilo cez deň. A tak isto sa dá naplánovať, čo bolo zajtra, alebo ponechať vo vreckách, čo bolo včera. Pre deti okolo dva a pol až troch rokov nápomocné na orientáciu v čase. Sobota a nedeľa majú kvietok, lebo vtedy sa do škôlky nechodí…
