Ohromil ma uhol pohľadu maliara Jeremy Miranda na svet.
Pohľad architekta, akým spôsobom zasadiť bývanie do prírody a neoddeliť od nej človeka?
Pohľad uzavretého osamelého človeka, ktorý sa vyhrieva v teplúčku svojho “green housu”, bez ohľadu na to, či je vonku tma, či zima, búrka, more, zem?
A napokon prechádzanie medzi rovinami, ktoré sú vlastne v jednej rovine.
Nikdy som si nemyslela, že môže “krajinomaľba” byť takto zaujímavá.
