Ako vzniká láska k hudbe?

Ako v deťoch od malička pestovať lásku k hudbe?

Doma sa nám nachádzali tieto reálne hudobne nástroje: triangel, tamburína, bubon bongo (tatuškov suvenír z cestovania po Maroku „zamladi“), flauta, koncovka, ukulele, keyboard (zdedený po mužovej sestre). Takže dosť často si s ockom od srdca zahrali, ako im ruky narástli, bez akejkolvek znalosti not a iných hudobných spútaní, ha-ha. Najväčší nápor na uši nastáva, keď sa stretne u nás viac detí a snažia sa o založenie detskej kapely. Vďaka bohu za trpezlivých susedov.

Kamarátka, ktorá sa túžila naučiť hre na klavír, splnila si v dospelosti sen, a učiteľa má naozaj netradičného: V úvode hodiny vymýšľa rôzne úlohy – napríklad jej do stojana na noty položil bankovku a vyzval ju, aby podľa toho zahrala melódiu. Klasická výučba nasleduje, až keď sa vyšalejú, cvičenie je ponechané na doma – a toto bola hlavná inšpirácia pre mňa, ako pristupovať k dieťatu, ktoré fascinuje hudba:

  • dajte deťom hudobné nástroje a k tomu ich obľúbené obrázkové knižky, najradšej také, kde sa striedajú rôzne emócie – nech sa svojou hrou na hudobný nástroj pokúsia vyjadriť emócie a nálady postavičiek – smutné, veselé, uplakané, pomalé, rozbehnuté, tichučké, hlučné…
  • dobrým premenlivým motivátorom na hru je aj počasie – nech zahrajú lenivý slnečný deň alebo naopak búrku s hromami a bleskami
  • nech hudbou vyjadria povahy svojich kamarátov, členov rodiny – ufrfľaná mama, láskavá starká, rozjašený tatuško…