Palacinková láska k ockovi

Náš ocko je nočná sova. My dve s maláčkou sme ranné škovránky. Myslím, že poznáte toto rozdelenie ľudí na skupinku tých, čo radi ponocuju a potom si ráno dlhšie pospia a skupinku tých, čo chodia spávať so sliepkami ako sa vraví, zato ráno čerstvučkí vyskočia z postele o pol šiestej…  Niekedy sa stáva, že sa maláčka nevie dočkať ocka a keďže vie, že je to maškrtník veliký, ušúľa mu handrovú palacinku a ide na skusy, ocka sa zobudiť pokúsiť.

Handorvé palacinky som jej raz vystrihla na hranie – palacinky sú biele a lekváre sú červené. Pri prvej hre sa maláčka hrala aj s panvičkou na obracanie palaciniek, no teraz už zväčša len do nich niečo nabalí. Je to dobrá rozcvička pre prstíky zmotávať dve látky dohromady do „palacinkového šulčeka“.

Handrové palacinky - hra na jemnú motoriku

Handrové palacinky - hra na jemnú motoriku

Handrové palacinky - hra na jemnú motoriku

 

Keďže u nás doma sú látky nielen mojou záľubou, ale aj maláčka mi rada uchytí všeliaké zbytky, má už teraz všakovaké farby na plnky. Podchvíľou, keď sa nám chce zavďačiť, vymýšľa nám plnky do palaciniek, podľa toho čo ľúbime – napríklad  naposledy ockovi prichystala avokádovo-nutelovú. Celkom ako psík a mačička – keď dáme samé dobré veci nakopu, tak výsledok bude zaručene chutný, ha-ha.