O rannom obliekaní

Ako to máte vy? Podarilo sa vám naučiť vaše deti obliekať sa ráno do školy samé? Úplne a vždy? Aj keď sa im nechce práve vstávať a z postele ich vyduríte v poslednej minúte pred stihnutím školy a vašej práce? Naozaj nikdy im nepomáhate, aspoň s ponožkami?

Závidím vám! Zlyhala som.

U nás sú ponožky odjakživa veľkým kameňom úrazu. Mám dieťa, čo miluje byť bosé. Asi to dosť vidí aj u nás rodičov :) A tak začiatkom septembra, začala som veľký prefíkaný boj – pomáham ponožkám na detské nôžky. Chlad a zima ako argumenty nezaberú.

  1. Biele už nemôžu byť. Akože, vlani to fungovalo!?! Hm.
  2. Skúsila som to s čiernymi, keďže tento rok si dieťa vybralo prevažne čierne legíny. Presviedčam ju, že spolu s čiernymi ponožkami to vyzerá ako pančušky. Lenže odprevádzam už len po dvere a hneď v šatni sa dieťa naboso nasúka do sandálok. To som vám nepovedala, že ani klasické uzavreté papuče mi v obuve neprešli? Hm.
  3. Kruté presviedčacie metódy I: „Budú ti smrdieť sandálky, tenisky aj nôžky, keď budeš celé dni v nich naboso.“
  4. Kruté presviedčacie metódy II: „A to sa spolužiaci nečudujú, že nemáš ponožky? Budú ťa mať za čudáčku, že si bosá!“
  5. Kruté presviedčacie metódy III: „A to ti pani učiteľka ani družinárka nič nepovedia? Alebo nevideli, že si zase bosá?“
  6. Skazený rodič, skazené riešenie: „Ak vydržíš týždeň s ponožkami, dám ti na konci týždňa 5 Eur.“

Až ma raz pristaví družinárka: „Vaša G. nenosí ponožky. Mala by nosiť ponožky, aby neprechladla.“ A tak sa hájim, menujem doterajšie metódy, ja sa zasmejem, ale nie som si na 100% istá, že nachádzam pochopenie :) A to naozaj celý mesiac chodí bosá a zatiaľ neprechladla.

Spasili ma silonkové ponožky a silonky. Rodič je spokojný. Družinárka je spokojná. Dieťa je spokojné! Aj keď ani veľmi bosé, ani veľmi obuté a sandálky a tenisky pred potom zo siloniek nezachráni už vôbec nikto a nič…

Mám veriť, že príde na druháčku mráz? Že pocit chladu vsunie raz nôžky aj do „normálnych“ ponožiek? :)

P.S. Naozaj nikdy neobúvate deťom ponožky?