Anglické pesničky pred spaním

Našej maláčke od jej prvého týždňa dňa pri zaspávaní spievam. Spočiatku to bývali ľudovky aj Elánovky, Nohavicovky, Nedvědovky alebo môj obľúbenec Karol Duchoň (zasmejte sa možno na mojom vkuse, ale naozaj mám veľmi rada jeho hlas i piesne tej doby, čo v origináli spieval Tom Jones a pod.)… skratka všetko, čo mi prišlo na myseľ pri spievaní. Boli obdobia, keď zaspávala rýchlo, no každá mama asi pozná aj také obdobie u maláka, že spí veľmi ľahúčko a stačí pri pokuse vytratiť sa z izby vrznúť posteľou, parketou, unavenou kostrou a je potrebné ďalšie kolo pesničiek a čičíkania.

Hľadala som detské piesne na internete a náhodne som  našla som na youtube Mother Goose Club – anglické piesne pre deti. Veľmi sa mi páčilo ich spracovanie, veľa z nich je v animovanej verzii i verzii spievanej deťmi, pritom tie animácie sú jednoduché, určené pre najmenšiu vekovú kategóriu. Asi ako u nás Spievankovo a Fíha. Viem, že je veľa všakovakých iných tvorcov a ich sád piesní, no my sme si zvykli na tieto. A vrelo ich odporúčam. Maláčka mala vtedy obdobie, že vstávala o 4 ráno a tak som hľadala nejakú tichú aktivitu, ktorou by sme nevyrušovali susedov buchotaním po zemi, premávaním sa na odrážadle a pod.  Viem, že montessori nerado TV pre deti, ja si však myslím, že ak deťom vyberáme, čo pozerajú a pri pozeraní rozprávok alebo piesní sa im venujeme a vysvetľujeme, nie je to až tak neprínosné.  My sme vtedy často za ránky pozerali pol hodinku práve piesne Mother Goose Club, a toľkým opakovaným pozeraním som sa ich naučila a zaradila som ich do repertoára medzi večerné piesne.

Najobľúbenejšia trojka našej maláčky, ktorú si vždy na záver, lež ma už prepustí a zaspáva sama  pýta je Rockabye Baby, Lavender’s Blue, I have a Little Nut Tree:

Deti sa učia foneticky, niektoré z piesní, čo si spievame vie maláčka zaspievať, ale nepozná význam jednotlivých slov. Aj keď som sa snažila spievať tak, že každý veršík som jej zaspievala v angličtine a potom v slovenčine, s dôrazom na oddeľovanie slov…Najväčšia sranda bola keď si začala pesničky pred spaním  sama vyberať a diktovať.  Vybrala ľubovoľný veršík, pri tých slovenských mi to väčšinou rýchlo zaplo, ale pri tých foneticky odpočutých anglických to bolo zábavné hľadanie.

Potom sa začali učiť tieto piesne aj v škôlke, niektoré slovká už rozoznáva. Dúfam, že raz prepojenie obrazu a textu bude úplné, keď sa naučí slovká a zrazu jej zapne o čom je pesnička. Veď koľkí z nás sa učili angličtinu tak, že prekladali texty piesní svojich obľúbených spevákov? A ako dlho sme si len foneticky pohmkávali a nerozumeli, čo vlastne spievajú, iba nás chytila hudba a prejav speváka…

Čo-to málo som si poprečitovala, ako postupovať s učením cudzích jazykov u tak malinkatých detičiek, no keďže ani ja ani ocko nie sme native English speakri, netlačíme na pílu a iba občasne zaraďujeme anglické slovká do hier alebo spievame pesničky. Vždy mi napadne, že naša generácia (mám 37 rokov) začala s angličtinou väšsinou až na strednej škole a dá sa povedať, že dnes veľa z nás rozumie – pozerá filmy v angličtine, číta knihy v angličtine, v práci potrebuje študovať veľa odborných materiálov, kvoli svojím koníčkom hľadá a prekladá stovky cudzojazyčných článkov na weboch, dohovorí sa na dovolenke… Menšie percento aj plynulo a bezchybne píše v angličtine. Nemyslím si, že verklíkovanie pár piesní a básní doma alebo v škôlke dieťa naučí jazyk. Ale pripraví ho na to, že jestvujú aj iné jazyky ako ten náš rodný, motivuje ho to k učeniu, pýtaniu. Všetko je o vnútornej motivácii, ak to dieťatko bude chcieť, cestičky k učeniu si nájde. Potom je na nás, aby sme ho čo najviac podporili  a nemusí to byť vždy o tom, či nám peňaženka dovolí dať dieťa do anglickej či inojazyčnej  škôlky, školy…